Prihlásenie
Zabudli ste heslo?
|Registrovať
     
sme.sk

Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.

Spustiť v prehrávači

Bábky vyrezali pred sto rokmi. Koledovať s nimi chodia dodnes

23. 12. 2016 o 11:56 | Michal Veselský, Martin Kleibl
Bábky vyrezali pred sto rokmi. Koledovať s nimi chodia dodnes
video Spustiť video

14.jpg

História a kultúra obce Topoľovka pri Humennom je zaujímavá z viacerých pohľadov. Pre nás bola dôležitá informácia od Juraja Hamara, odborníka na ľudové bábkárstvo, ktorý nám hovoril o vianočnej bábkohre, ktorá sa tam na Vianoce hrá skoro sto rokov. Ešte dôležitejšie však bolo, že tamojší organizátor kultúrneho života a vedúci folklórnej skupiny, Ján Michančo (nar. 1932) bol ochotný nám porozprávať niečo o vzniku tejto tradície. Tento vzácny človek sa o udržiavanie zvykov vo svojej obci stará už niekoľko desaťročí a vyslúžil si tým aj zaradenie do pomyselného "zlatého fondu nositeľov ľudových tradícií".

1.jpg

13.jpg

Na prelome 19. a 20. storočia sa do Topoľovky presťahovalo 40 rodín z okolia mesta Przemyśl v Haličskej oblasti Rakúsko-Uhorska. Približne polovica bola ukrajinskej národnosti grékokatolíckeho vierovyznania, druhá polovica boli Poliaci, rímskokatolíci. Dôvodom ich príchodu bola možnosť kúpy pôdy. Migranti skúpili pozemky v neobrobených, blatistých častiach obce, ktoré sa nazývali Mokriny. Pán Michančo spomínal, ako mu starí ľudia hovorili o chodúľoch, ktoré ľudia používali pri pohybe v blatistom teréne v daždivom počasí.
Valalčania - pôvodní obyvatelia Topoľovky "prišelcov" prijali, ale treba povedať, že odstup, ktorý vyplýval z rozdielneho vierovyznania, jazyka a kultúrnych zvykov, tu bol. Nebola to nevraživosť, ale skôr praktické veci. Keď sa v roku 1944 - po vyše 50 rokoch od príchodu nových obyvateľov konala svadba medzi starousadlíkmi a prišelcami z Mokrín, museli riešiť oblečenie nevesty, či bude mať družba valašku alebo korbáč, aké tance sa budú tancovať a čo sa bude jesť.

3.jpg

Ale zblížiť sa chceli a Vianoce boli vhodnou príležitosťou. Chodenie s koledou od domu k domu je rozšírené po celej strednej Európe a pán Michančo nám porozprával o tom, ako to robili oni - Mokrinčania.

4.jpg

5.jpg

Vianoce v Topoľovke boli v mnohom také, ako inde na Slovensku, skromné, ale o to viac srdečné. Pán Michančo je z dnešného darčekového ošiaľu nešťastný, podľa neho podstata Vianoc nie je v hmotnom bohatstve. Vtedy sa na Štedrý deň darčeky nedávali, na to mali iný sviatok a iného patróna - sv. Mikuláša. Vtedy si čistili topánky a dávali ich do okien. Vianoce boli skôr o "dobročinnosti, vo vzájomnom zblížení, v žičlivom koledovaní, ktoré malo pre nás veľký význam. Veľmi sme si to vážili. Nemohla sa obísť ani jedna rodina."
Význam pojmu "štedrý" napĺňali tak, že večera (po celodennom prísnom pôste) mala mať 12 chodov - rovnaký počet, ako bolo apoštolov. Na naše počudovanie, že tak veľa však Ján Michančo reaguje: "ale myslím, že sa počítal aj štamperlík".

6.jpg

7.jpg

Už okolo druhej v noci z 23-teho na 24-teho decembra sa koledovalo "pod oknami". Malé skupiny chlapcov spievali vianočné piesne od domu k domu. Starší chlapi chodili 25. decembra poobede, po "cerkvi". Tí zas mali privilégium vstúpiť aj do domu. Od ich mocných hlasov sa vraj aj okenice triasli.

9.jpg

No a potom tu bola hra o kráľovi Herodesovi, ktorý dal vyvraždiť betlehemských kojencov do dvoch rokov a bábkohra, ktorá znázorňovala putovanie pastierov za novonarodeným Ježišom.

Pán Michančo spomína, ako mu otec rozprával o nápade urobiť koledu o narodení Ježiša ako bábkohru. Pán, čo to vymyslel sa volal Leon Bak a ten koncom 1. svetovej vojny zorganizoval chlapcov z dediny, aby po večeroch, pri petrolejkách vyrezávali jednotlivé postavy a samotnú scénu - betlehemskú maštaľ, ktorá mala dve veže. Tú volali "šopka". Mimochodom, bábky aj kostýmy, ktoré vidíte vo videu, sú naozaj tie pôvodné, skoro 100 rokov staré. Postavy sa v šopke pohybovali v drážke podlahy. Počas spievania piesne prišli na scénu, poklonili sa Ježiškovi, obecenstvu a vystriedali ich ďalšie. Okrem postáv pastierov sa v hre zjavili aj iné postavy: bosorka, tanečníci, farár, odsúdenec, smrtka, ktorá mu odsekne hlavu, parádnica, dvaja opití bitkári a iní dedinskí ľudia. Vo výbere postáv "netreba hľadať logiku, umeleckú hodnotu ani historickú hodnovernosť, ale úctu k narodeniu a prispôsobene na vtedajšie myslenie. Ide o prosté vyjadrenie pocitov obyčajných ľudí", hovorí Ján Michančo.

10.jpg

11.jpg

Čo sa týka piesne, pôvodne išlo o poľskú koledu, ale po 2. svetovej vojne vojne sa text preložil do východniarčiny - zemplínštiny, aby sa prispôsobil miestnym jazykovým podmienkam.
Chodenie po dedine vyzeralo tak, že žid-rabín, ktorý mal na sebe masku z kusov kožušiny, klobúk a vrece s repou a ktorý predstavoval Herodesovho radcu, bol zároveň organizátorom skupiny. Vždy išiel dopredu, strašil deti a psov a pýtal sa v jednotlivých domácnostiach, či tam skupina koledníkov môže príst:
- Špice, či nešpice, pane hospodaru, to sme my, koľedníci!
- Ktore koľedníci?
- Ta zo šopku!
- No poce teda!
- Moje vojsko, kom zi her!"

12.jpg

Potom sa skupina postavila v miestnosti a zahrali divadelnú hru o kráľovi Herodesovi v ktorej vystupovali postavy vojakov-maršálov, Herodes a radca žid-rabín. Potom sa hrala "šopka".
Predstavenie malo aj dovetok, akúsi mládežnícku hru, pri ktorej vybrali spomedzi obecenstva mladé dievča, posadili ho na trón a robili sa rôzne "fígle", to všetko samozrejme za účelom vzájomnej socializácie mládeže.

Tradícia chodenia s koledou bola veľká česť, mládenci si ju odovzdávali z generácie na generáciu a nový člen partie si svoju funkciu musel náležite zaslúžiť.

Pozrite si veľkú vzácnosť - 100 ročné bábky z Topoľovky a nehaňte Jána Michanča, ktorý túto tradíciu pomáhal udržiavať, aby sa zachovala pre ďalšie generácie až dodnes.

 

Diskusia: 1 príspevkov

Zadajte e-mail a ďalší diel relácie vám neujde!



RSS s novými dielmi

Najnovšie z TV SME

Ministerka Žitňanská o hre Natálka: Keď si ju študenti pozrú, budú ťažšie manipulovateľní

včera

Domáce spravodajstvoHru, ktorá vyvoláva diskusiu o extrémizme, si pozrela v SND ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Sagan pôjde ďalšiu klasiku už v sobotu

včera

Téma na dnesPeter Sagan má za sebou veľmi úspešný štart do sezóny jarných klasík.

Trnka: Vec je dlhé bydlo, ktoré trčí z bahna hip-hopu

včera

Roast show Na fackuV novom Na facku bol hosťom rapper, DJ a producent Branči Kováč alias Vec.

Nový dokument slovenskej režisérky rozoberá utečeneckú krízu

včera

Domáce spravodajstvoDokumentárny film Český Alláh skúma dopady migračnej krízy na českú spoločnosť a politiku. Slovenskú premiéru má 4. marca v Lumieri.