SME
Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.

Načítavam video...

Na Detve je dobre, na Detve sú aj kríže na cintoríne veselé

Pri potulkách po podpolianskych lazoch nemôžete prehliadnuť typické drevené vyrezávané kríže.

Pri potulkách po podpolianskych lazoch si nemôžete nevšimnúť typické drevené vyrezávané kríže. Sú na mnohých krížnych cestách, medzi lazmi a dovedna ich je vyše dvesto. Najviac pokope ich je na detvianskom cintoríne, presnejšie vedľa neho, na kopci kalvárie, kde ich sústredili ľudia, ktorí sa kedysi na prelome 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia rozhodli urobiť niečo preto, aby tradícia ich výroby a osádzania nevymizla.

Výrobcov krížov je v Detve viacero, my vám predstavíme Jozefa Krnáča a Milana Malčeka, ktorí nám o tomto fenoméne prezradili nejednu prekvapivú súvislosť. Pán Krnáč sa venuje tvorbe nových krížov, často aj na objednávku z miest mimo podpolianskeho regiónu. Stačí spomenúť symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách. Najviac jeho prác však nájdete v jeho domovskom regióne.

Drevu sa venuje odmalička, jeho otec bol stolár, a tak nie je prekvapením, že aj on si k drevu vytvoril vrúcny vzťah. Pri výrobe krížov vychádza z tradičných vzorov a ornamentov, vlastné motívy pridáva s rešpektom k nim a skôr sa snaží o variácie, rozvíjanie a nadväzovanie na pôvodné motívy, ktoré má dobre zdokumentované.

Milan Malček je aktívny na viacerých kultúrnych poliach. Je výtvarník, ale aj organizátor - nadviazal na pôsobenie Detvianskej maliarskej kolónie z rokov 1901-1909 založením Detvianskej umeleckej kolónie, čo je spolok združujúci insitných a ľudových umelcov z okolia Detvy. A tiež ho zaujímajú vyrezávané kríže. Býva v bytovke a nemá v kuchyni dosť priestoru na sedem metrový kríž, tak mu jedného dňa napadlo vyrábať ich zmenšeniny. Dnes sú už celkom obľúbené a známe, a tak môže mať každý originálny detviansky vyrezavaný kríž aj doma.

Avšak nemenej dôležitá je jeho ďalšia aktivita - staré dožívajúce kríže z cintorína, či také, ktoré sa nájdu pri cestách v jarku, či inde, reštauruje a konzervuje na dvore Podpolianskeho múzea. Aj vďaka nemu zdobia detviansku kalváriu pôvodné kríže starých majstrov Fekiačovcov, Štefana Melicha - Klima, Štefana Stehlíka, otca Jozefa Krnáča - tiež Jozefa, Mikuláša Sekereša a ďalších aj neznámych výrobcov.

Pozrite si video a rozhodne choďte na detvianske lazy, je tam krásne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TOP videá

SkryťZatvoriť reklamu