Ak sa zaujímate o tradíciu hrnčiarstva v stredoslovenskom regióne, nedá sa obísť chýrna ľubietovská hrnčiarska dielňa Emila Majnholda a Júliusa Filu. Založili ju v roku 1947 a vyrábali tam ľubietovskú a modranskú keramiku, tzv. majoliku.
Ako vačšina súkromných prevádzok bola začiatkom 50. rokov znárodnená a stala sa súčasťou zväzu výrobných družstiev. Administratívne spadala pod modranský podnik Slovenská ľudová majolika. V 70. rokoch sa Július Filo osamostatnil a začal vyrábať v Slovenskej Ľupči, kde žije dodnes. Okrem predpísaných vzorov tvoril aj vlastné figurálne motívy, ornamenty a keramické plastiky. Mnohé z nich má doma, ale ešte viac môžete vidieť v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Vyše 90 ročný starý pán si pamätá všetky dátumy a udalosti, a tak niet divu, že sme u neho strávili pol dňa, lebo rozprávať bolo o čom. Pán Filo sa už síce remeslu nevenuje, ale jeho syn Ľubor nám ukázal dielňu, ktorá ostala v pôvodnom stave. Chystá sa ju trochu inovovať a vrátiť sa k hrčiariarskemu kruhu. Nie je síce vyučený keramikár, ako jeho otec aj mama, ale ako sám povedal, vyrastať v známej hrčiarskej rodine a nevedieť remeslo, to sa ani veľmi nedalo. Pomáhať museli aj deti, inak to nešlo, a tak sa ne za tie roky nalepilo veľa.
Potešilo nás, že sme znova narazili na rodinu, kde sa remeslo dedí - aj jeden z vnukov starého pána Filu je vyučený keramikár, a tak sa toto remeslo nesie už cez niekoľko generácií. A dúfame, že nastane doba, kedy sa poctivým remeslom bude dať u nás dôstojne aj uživiť.
