Vyrobil drumbľu, aká nemá na svete obdobu. Nehaňte ho

Peter Sobota z Modry vyrobil svoju prvú drumbličku ako 25 ročný. Urobil tak po tom, čo sa mu zlomil jazýček na drumbli, ktorú dostal od rodičov ako 14 ročný. Kúpili mu ju vo Vysokých Tatrách a dodnes ju má schovanú na pamiatku. Odvtedy ich vyrobil a predal viac ako 15 000.

Drumbľa je veľmi jednoduchý a pradávny nástroj s koreňmi v Ázii, ktorého história siaha až do 4. storočia pred Kristom, ako dokladujú čínske maľby. Patrí medzi idiofonické, čiže samoznejúce nástroje. Skladá sa zo železného polkruhového, eliptického, alebo hruškovitého rámu s priemerom 4-6 cm, do ktorého je zakutý jazýček s dĺžkou 5-7 cm.

Na webovej stránke pána Sobotu nájdete aj krátke video s návodom, ako na toto čudo hrať. „Hráč si priloží rám k perám, oprie ho o zuby a brnká ukazovákom na jazýček. Výška tónu sa moduluje zväčšovaním a zmenšovaním ústneho otvoru (jazykom, lícami) a taktiež dýchaním."

Prvé archeologicky doložené zmienky o drumbli na Slovensku sú už z dvanásteho storočia. Najväčšej popularite sa drumbľa - predovšetkým v oblasti Podpoľania, na Orave, Gemeri a Ždiari - tešila v 19. a začiatkom 20. storočia. Jej monotónny zvuk má relaxačný účinok a zrejme to ju v dávnejšom období predurčovalo na to, že sa používala aj počas šamanských obradov.

Peter Sobota na zaklínanie neverí, ale tiež spomína upokojujúci a povzbudzujúci účinok zvuku drumble. Možno aj preto je jej verný toľko rokov. Je veľkým priaznivcom tohto nástroja a vie o ňom zaujímavo rozprávať. A rád vám ukáže aj niektoré špecialitky zo svojej zbierky.

Vyrába drumble všetkých ladení a tvarov, vie vyrobiť aj drumbľu podľa špeciálnych požiadaviek a ako pravý domáci majster sa nebráni ani experimentom. Napríklad sa v odbornej literatúre dočítal, že sa na našom území vyskytovali drumble s dreveným rámom. Obrázok či nákres síce chýbal, jemu to však neprekážalo, a tak si môžete u neho kúpiť drevenú drumbličku, na ktorej sa dobre učí, lebo zuby nie sú opreté o kovový, ale drevený rám.