Došiel Macek do Malaciek? A existoval vôbec?

Koľkí sa zamysleli nad tým, či Macek, ktorý šiel podľa jednej pesničky do Malaciek, do nich naozaj došiel? A existoval vôbec? SMErovka to bola zisťovať priamo v malackom múzeu Michala Tillnera.

Oplatí sa ho navštíviť, pretože koľko máme múzeí, kde dovolia, aby ste si exponáty nielen pozreli, ale si ich aj ohmatali?

Nebaví vás žehlenie? Možno zmeníte názor, ak si vyskúšate, akými „činkami" sa žehlilo kedysi. Naše prastaré mamy totiž neraz používali celokovové opachy s váhou až päť či šesť kilogramov. Po takejto skúsenosti budete vašu naparovaciu žehličku milovať.

Ktoré múzeum vám umožní sadnúť si na obrovský strúhač kapusty a zistiť, aká fuška to bola predtým, než prišli kuchynské roboty? A tušíte, ako kedysi vyzeral lis na varené zemiaky? Do dnešných kuchynských liniek by ste si ho iste neodložili, a nielen preto, že sa tam nezmestí. Potešia sa aj milovníci petrolejových lámp, nástenných hodín, keramiky a množstva iných predmetov, ktoré sedliaci používali v dome či na dvore.

Že o tomto múzeu v tomto záhoráckom meste vie len málokto, sme si potvrdili otázkami v malackých uliciach. Škoda, lebo netrpí na časté neduhy mnohých múzeí - otváracie hodiny len niekoľko dní v týždni, staré a zatuchnuté priestory, zlé osvetlenie a exponáty vo vitrínkach bez možnosti dotknúť sa ich.

Priestory sú nové, čisté, výborne osvetlené denným aj umelým svetlom, prakticky nič (až na fotografie a dokumenty) nie je schované za sklom či za páskou, ktorú neradno prekročiť. Naopak - mladý a ochotný historik Pavol Vrablec svoj výklad vylepšuje pobádaním turistov do toho, aby si veci chytili do rúk. „Občas nás navštevujú aj nevidomí. Umožniť im ohmatať si exponáty je logické."

Otvorené majú sedem dní v týždni - cez pracovné dni od 9.00 do 17.00, cez víkendy od 14.00 do 17.00 hod. A hoci vstupné je symbolické (1 euro dospelí, 50 centov deti a študenti), ročne sem zavíta len okolo tisíc ľudí. Škoda.