Trnkova chvíľka poézie
Všetko znie lepšie, keď je to vo veršoch. Teda, aspoň Trnka si to myslí – a každú nedeľu ráno vám to aj predvedie. Aktuálne spravodajstvo pobozkané múzou.
Zvyčajne to Trnka píše vo veršoch, ale téma našej politiky je tak prozaická, že si ani verše nezaslúži.
Kto by nerozumel Trnkovej neškolenej artikulácii, zdes (aspoň pravdepodobne) text dielka:
Maringotka modrých maharadžov mĺkvo mokla mnoho mrzutých momentov mimo milosť milionárov. Moc mali modrí minule. Mali ministerstvá, mali milodary. Mali, minuli. Medzičasom mľandraveli.
Muftí modrých, Mikuláš, melancholicky malíčkom masíroval monokle. Myslel: „Máme mať mediálnu masáž. Mešec minimálny. Máme megafón... Mizerné možnosti."
„Miluj ma misionársky, Miki," mával menou Mikloš. „Mám mecéna! Má milióny."
Mikuláša myklo. „Miklošenko môj, mesiáš modrých maródov! Majster mámenia! Marš mamľasi modrí, makať musíme."
Minuli mesiace. Modrí majú moc.
Mikloš má ministerstvo meny.
Milióny miznú.
Médiá máta mystérium Miklošovho miláčika Mikulčíka, menovite mútne majetkové machinácie.
„Masovokomunikační mastodonti! Mediokracia!" Malicherne moralizuje Mikloš.
Milovníci modrých morfondírujú „Má málo? Má mamon, musí mať Mekintoš, Maseratti, mramorový mobil? Mrdlo mu?"
Možno.
Možno má migrénu.
Možno mu mecén mága miešok.
Majme milosrdnú mienku, možno mu Marťania menili mozog.
Mrchy...