Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Nestáva sa, že by sa náš štáb netešil na niektoré z nakrúcaní nových dielov tejto relácie, existujú však prípady, keď sa tešíme výnimočne. To dáva tušiť vážny konflikt, ktorý sa odohral medzi mnou, moderátorom a fotografom - základnou témou bola otázka, kto sa obetuje a bude šoférovať. Chystali sme sa totiž do myjavskej časti Turá Lúka, kde sa vstáva, zaspávaj aj lieči slivovicou. Prehral som.
Mišo sa najviac tešil na úvodný moderátorský vstup. Na jeho konci mal totiž vypiť štamperlík slivovice a zatváriť sa inteligentne. Výkon, ktorý vyžaduje kus herectva. Tešil sa však, lebo kým sa nám to podarí, obvykle máme za sebou aj dvanásť pokusov. Pre istotu sme sa dohodli, že naostro skúsime len prvý, každý ďalší už bude mať v štamperlíku len vodu. Zvláštne, tentokrát to Mišo zvládol hneď, a napriek tomu javil mierne známky nešťastia. Pozrite si video.
V Gazdovskom dvore, ktorý sa premenil na svätostánok slivovice a folklóru, nás čakala Viera Feriancová. Žena živá, čiperná,, navyše aj magisterka, etnografka, riaditeľka centra tradičnej kultúry v Myjave, autorka knihy Slivovica a jej miesto v živote starích Myjafcov, a najmä - odborníčka na dušu slivovice. Vraj slivovica nemá dušu? Ale má, vraví pani Vierka a niekoľkokrát nás o tom presvedčí, keď rozpráva, s akou láskou starí gazdovia sadili slivky, zbierali úrodu a premieňali ju na číru medicínu.
Čakali ste, že o tomto nápoji budeme debatovať s chlapom? Kdeže. Najlepšie veci o slivovici nám v Turej Lúke porozprávali práve ženy. Sledujte video a uvidíte. Chlapmi sme sa tentokrát príliš nezapodievali.
Pani Feriancová sa slivovici venuje už 19 rokov. Nepáli ju, ani jej príliš nevypije, napriek tomu vie o nej viac ako väčšina bežných ľudí. Zaujíma ju totiž po profesionálnej stránke.
„Slivovica je v prvom rade liek, nie alkohol. Je to symbol a fenomén tohto kraja, najlepšia priateľka aj nepriateľka. Ako sa k nej ľudia správajú, tak sa im odmieňa," vraví Vierka a dodáva, že sa používa úplne na všetko. Keď sa narodilo dieťa, potrela sa ňou pupočná šnúra, keď mu rástli zúbky, natierali sa ňou ďasná. Keď ho boleli uši alebo oči, kvapla sa tam slivovica. Dokonca aj keď dobytok nechcel žrať, vyriešila to práve ona. Bolia vás kolená? Potrite ich slivovicou. Bolí vás hrdlo? Vydezinfikujte si ho slivovicou, vysvetľuje pani Feriancová a dodáva: „Píšem veľa na počítači, a, samozrejme, keď mi stuhne krk, čím iným ho potrieť ako slivovicou?" Dosť bolo drahých masážnych emulzií, hor sa na Myjavsko.
„Bez páleného nikam, to je predsa zabíjač bacilov," vraví nám na dvore bodrá folkloristka a doplní, že to treba brať tak, ako to je. „Ale nie vo veľkom množstve. Je trochu rozdiel piť a piť. Záleží aj na to, aký máte štamperlík. Doktor vám totiž povie, že si môžete dať z jedného. Ale už nepovie, koľko ráz," smeje sa pani v kroji.
„Vypáliť sa dá všetko, aj kožené opasky. Páli sa tu aj jabĺčkovica, hruškovica, oskorušovica, mirabelovica, durandiovica..." Pre rokmi však vraj na koštovke videla dokonca mandarínkovicu. „Niekde praskla guma na kamióne, náklad mandaríniek zhnil, tak to chlapi nahádzali do kvasu. Koštovala som dokonca už i banánovicu." A vraj ľudia nie sú vynaliezaví.
Ako sa slivovica hodnotí? Pani Feriancová vysvetľuje, že sa pozerá na jej čírosť, silu, chuť a vôňu. O sile vypovedá retiazka. Starí gazdovia ani nemuseli nápoj ochutnať, zatriasli fľašou a podľa toho, ako sa vytvorila a rozpadávala retiazka, teda bublinky po obvode, presne vedeli určiť, koľko má stupňov.
Slivovica tamojších ľudí sprevádza celý život. Keď sa narodí chlapec, dedkovia z jednej aj druhej strany odložia isté množstvo slivovice. Zíde sa mu totiž počas mládenčenia, na vojne, na zapitie žiaľu, na zábavu, svadbu, krst detí, na postavenie domu, mlatbu, sejbu, dožinky...
A vraj neexistuje perpetum mobile. Hen na Myjave ho majú už dávno.
Nie je však tá slivovica príliš idealizovaná? Koľko nešťastia už alkohol spôsobil, koľko gazdiniek ho preklína vždy, keď vidia tackať sa domov svojho pijana? Staršia dáma na dvore má na to jasnú odpoveď: „Z medicíny na metlu ľudstva sa slivovica sama nepremení. Je nevinná a za hlúposť tých, ktorí nevedia, kedy prestať, nemôže." Tak veru.
Nehaňte ľud môj je relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru.
Ostatné diely relácie:
Stazka Branecká o trdelníkoch
Marian Plavec o fujarách
Gajdoš Čalamacha o gajdách
Poznáte jednotlivcov alebo skupiny, ktoré folklór milujú, prezentujú, dokážu o ňom zaujímavo rozprávať a aj ho predviesť ostatným? Vedia tancovať, spievať, tkať, kuť, rozprávať o krojoch, valaškách, výrobkoch zo šúpolia, dreva, kovu, či z čohokoľvek iného? Ovládajú niečo, čo by obohatilo ostatných? Venujú sa činnostiam, ktoré postupne vymierajú? Pošlite nám tipy na karol.sudor(at)smeonline.sk.
Autor: foto Martin Kleibl
